Dublin sa stal zrazu slovíčkom, ktoré sa používa v krčmách aj v politických debatách. Jedným dychom sa žiada dodať, že „nefunguje“. Hovorí sa o ňom ako o prvej obeti utečeneckej krízy v Európe (ak teda nerátame tie tisíce ľudí, ale tie sa už v krčmovej ani politickej debate neobjavujú).
A to všetko bez toho, aby ľudia poriadne chápali, ako by teda ten Dublinský dohovor mal pôsobiť. Nie je zázračným liekom, ktorý by ochránil Európu pred utečencami, ak teda to je naším cieľom. Neobmedzuje prílev utečencov, hovorí len o tom, ako si majú krajiny Únie prerozdeliť ich žiadosti o azyl.
Západné súdy sa nám občas boja vydať utečencov pre zlé zaobchádzanie s nimiČítajte
Niečo ako kvóty, ktoré tak vehementne odmietame, no „obeťou“ tohto systému sa nestávajú najbohatšie štáty Únie, ale tie ležiace na jej hraniciach. Napríklad Slovensko.