Autor je spravodajca Českého rozhlasu v Bruseli
Český prezident Miloš Zeman rád cituje výroky a činy slávnych osobností. Škoda, že si z nich sám neberie väčší príklad. Napríklad od zosnulého bývalého nemeckého kancelára Helmuta Schmidta by sa mohol poučiť, že skutočne veľký politik nenadbieha davu a je schopný aj nepopulárnych rozhodnutí. Zapamätať by si to koniec koncov mohli nielen českí politici, ale aj slovenskí.
Ako by sa bola skončila studená vojna?
Prezident Zeman sa aj s ďalšími predháňa, kto prednesie tvrdší výrok na adresu utečencov. V českej i slovenskej verejnosti je to iste populárne.
Keby sa Schmidt ako nemecký kancelár na prelome 70. a 80. rokov správal rovnako, ktovie, ako by sa studená vojna vyvíjala. Skutočnosť, že na čele Nemecka vtedy stál práve Schmidt, bola pre jeho krajinu i precelú západnú Európu „historickým šťastím“, ako poznamenal veľký český historik Karel Durman.
Schmidt, sociálny demokrat, sa nebál ísť proti vôli stoviek tisíc demonštrantov a podporiť rozmiestnenie amerických rakiet na nemeckom území.
Chápal, že Západ už za určitú hranicu nemôže sovietskym hrozbám ustupovať, hoci mal inak s Američanmi rad hlbokých sporov. Podobnú pevnosť napokon vzápätí preukázal aj ďalší socialista, francúzsky prezident Francois Mitterrand.
