[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/7/57/5712907/5712907.jpeg?rev=2" author="Foto: SITA/AP" longread-pos="full"]Murmansk, ruská brána do Arktídy.[/content]
TEXT: Petra Procházková
[content type="longread-pos" pos="left"]
[content type="img" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/9/57/5707519/5707519.jpeg?rev=2"][/content]
Píše Petra Procházková, redaktorka SME a Lidových novín.
[/content]
Bez jedla. Bez pitnej vody. Štát ich najskôr poslal ako pravých vlastencov budovať prvú obrannú líniu, a vzápätí ich nechal napospas krutej prírode, bez zaslúženej mzdy, bez tých najzákladnejších potrieb, ktoré robia život znesiteľným. Akoby to niečo pripomínalo. Vari nie vzťah sovietskeho vedenia k svojim občanom, ktorých počas Veľkej vlasteneckej vojny vážilo skôr na kilá, než by ich vnímalo ako spoločenstvo individualít!
Tentoraz, našťastie, nejde o milióny, ale „len“ o niekoľko sto ľudí. Moskva ich vyslala na patriotickú misiu – budovať vojenské objekty v Arktíde. Situácia vo svete je neistá, okolo Ruska sa to hemží nepriateľmi, teroristi vyčíňajú a Amerika sa rozpína, takže sa treba začať opäť dôsledne opevňovať. Projekty vojenských objektov v nehostinných severných oblastiach vyzerajú na papieri grandiózne. Celému obrannému valu, ktorého hlavným cieľom má byť ochrana Ruska pred nepriateľskými raketami, sa hovorí honosne Arktický štít. Hotový mal byť tento rok. Doteraz malo byť uvedených do používania 58 objektov. Dokončiť sa ich horkoťažko podarilo zatiaľ šesť. Na zvyšku sa pracuje. Hlavne, aby sa nepriateľ nepoponáhľal.
SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Mučenie
Arktída je pre Rusko prioritnou oblasťou. Moskva v nej vidí strategické územie nielen z hľadiska možných zásob nerastného bohatstva, ale aj vojenského hľadiska. [content type="citation"]Majú hlad, nedostávajú mzdy, nemôžu sa dostať z miest odrezaných od civilizácie. Na vrtuľník čakali mesiac. Keď priletel, bolo jasné, že všetkých nepojme. Nastal boj.[/content]Predpokladá sa, že severná morská cesta sa bude v tomto storočí v dôsledku globálneho otepľovania čoraz viac využívať - a kto ju bude kontrolovať, získa obrovské výhody politicko-ekonomického charakteru.
Arktický štít má pozostávať zo šiestich vojenských mestečiek, trinástich letísk, vojenského polygónu, desiatich stredísk pre rádiolokačné stanice a dispečerského stanovišťa na novosibírskych ostrovoch, Wrangelovom ostrove a na Zemi Františka Jozefa. Bude to fuška, v tejto sibérii postaviť toľko technicky náročných vymožeností. Moskva tam poslala robotníkov i inžinierov. Verili, že keď teraz zatnú zuby, môžu si zarobiť na lepšie bývanie, nové auto, na slušný život v starobe. Pomôcť deťom na štúdiách. Poslať rodičov na liečenie. Za trochu tohto utrpenia to stojí. Trochu predpokladaného utrpenia sa zmenilo na dlhodobé mučenie hladom, zimou a ignoranciou.
Oficiálne
Oficiálne zvodky, ktoré dostáva na stôl prezident Ruska Vladimir Vladimirovič Putin, však pravdepodobne žiadne fatálne problémy neobsahujú. Potom nečudo, že sa Kremeľ púšťa bez obáv do akcií, ako sú bombardovanie Sýrie a anexia Krymu.
Z oficiálnych zvodiek totiž napríklad vyplýva, že armáda sa venuje vede aj výskumu a slávi obrovské úspechy aj na poli vývoja subtílnej techniky. Nedávno Alexander Kalinin, riaditeľ departementu inovačného rozvoja korporácie Rostech, ktorá plní zákazky ministerstva obrany, slávnostne vyhlásil, že experti vyvinuli špeciálnu kancelársku techniku vhodnú na vojenské účely v tých najťažších podmienkach: „Naše tlačiarne aj skenery sa môžu používať pod šírym nebom, počas jazdy v najrôznejších typoch vojenských vozidiel vrátane tankov, na lodiach, počas bojov.“
Podľa pána riaditeľa možno teraz bez problémov tlačiť rozkazy aj v mínus 40-stupňových mrazoch, alebo keď je vlhkosť vzduchu okolo 95 percent. A ako dlho tento prístroj vydrží? Vraj 15 rokov. Pri každodennom plnom vyťažení. Zázrak. Lenže čo vydrží ruská tlačiareň, nemusí vydržať človek.
Celkovo bolo na „štít“ zatiaľ zo štátneho rozpočtu vyčlenených 9 miliárd rubľov (necelých 130 miliónov eur). Na zložité technické práce v Arktíde si štátna Hlavná správa inžinierskych prác najala mnoho subdodávateľských firiem, robotníkov, odborníkov najrôznejších profesií, IT špecialistov. Ich príbuzní v posledných týždňoch bijú na poplach.
Zatiaľ im nikto nevenoval veľa pozornosti. Až teraz, keď zo studených ostrovov priviezla svedectvo spravodajkyňa denníka Novaja gazeta v oblasti za polárnym kruhom Tatiana Brická, mnohí krútia hlavami: prečo na strategickej stavbe medziplanetárneho významu, ako je nový kozmodróm Vostočnyj, museli robotníci štrajkovať a písať na strechy svojich ubikácií zúfalé odkazy prezidentovi Putinovi, ktorý práve ponad ich stavenisko prelietal? Prečo nedostávali po dlhé mesiace ani kopejky mzdy?
A prečo sa teraz situácia v oveľa horšej podobe opakuje na vojenských stavbách v Arktíde? Na stavbách, ktoré majú zaistiť bezpečnosť jadrovej veľmoci?
Boj o vrtuľník
Koncern Uralvagonzavod sľúbil ministerstvu obrany do roku 2019 vyvinúť unikátny obrnený transportér Arktída. Prejde snehovými závejmi aj hlbokým bahnom, vydrží mínus 50-stupňové mrazy.
