Autor je analytik INESS
Problém nerovnosti je dnes vo svete skloňovaný predovšetkým v spojení s príjmovou nerovnosťou a nerovnosťou v bohatstve, za ktoré sú údajne zodpovedné systémové tendencie v rámci kapitalizmu. Ak sa aj stotožníme s niekoľkými predpokladmi: že táto nerovnosť skutočne existuje, v čase rastie, predstavuje problém a zároveň za ňu môžu systematické tendencie v rámci kapitalizmu, stále čelíme problémom spojených so snahou o jej nápravu.
Inak povedané problémom s praktickou politikou. Sú to totiž práve politici, na ktorých sa mnohí sťažovatelia na nerovnosť obracajú. Preto ak sa aj zhodneme na tom, čo by sa malo urobiť (znížiť nerovnosť), nevyplýva z toho automaticky, že zvýšenie moci politikov povedie k tomuto cieľu. Slovensko je toho krásnym príkladom.
Reformná Dzurindova vláda v rokoch 2002 až 2006 zaviedla rovnú sadzbu dane. Všetky sadzby – daň z príjmu fyzických a právnických osôb a DPH – sa zjednotili na 19 percent. Ak nerátame zavedenie tzv. milionárskej dane z roku 2007, tak rovná daň vydržala až do druhej vlády ľavicového politika Roberta Fica, ktorý ju v roku 2013 definitívne zrušil.
Najskôr sa zvýšila sadzba dane z príjmov právnických osôb na 23 percent a zavedená druhá sadzba dane z príjmu fyzických osôb pre vyššie príjmové skupiny vo výške 25 percent. Tieto zmeny zapadali do rétoriky ľavicovej vlády o potrebe znižovania rozdielov medzi bohatými a chudobnými.
