Reč prezidenta Erdogana, že Rusko by sa malo Turecku ospravedlniť za narušenie vzdušného priestoru, je aspoň taká prepálená reakcia, ako bolo samotné zostrelenie stíhačky.
Fakt je ten, že zásahu protivzdušnej obrany sa čisto formálne nedá nič vyčítať, keďže let suchoja sa v kontexte bývalých narušení dal vyhodnotiť ako ďalšia provokácia. O primeranosti zákroku, opäť v kontexte, no celej sýrskej krízy, nie sú určite presvedčení ani spojenci v aliancii.
O tom, že si neželajú ďalšiu eskaláciu napätia, by obe strany svet presvedčili najlepšie, keby prestali v propagandistickej bitke, ktorá sa okolo zostrelu vedie. Vyhrocovanie vzájomných útokov, aj keď sú určené tomu i onomu domácemu auditóriu, vyvoláva len zlú predtuchu, že sa zvyšuje riziko väčšieho konfliktu.
Názorom, že kým vojna, ktorú vedú, je len informačná, tak je dobre, nedáva história za pravdu. Lepšou zárukou, že svet udržia mimo turecko-ruského problému, by bolo ticho.
