SME

Prečo pochovať Schengen?

Prečo pochovať Schengen?

Koniec slobodného cestovania neurobí Európu bezpečnou.

Autor píše úvodníky o medzinárodných vzťahoch pre Bloomberg View

Koniec slobodného cestovania neurobí Európu bezpečnou.

Ak je prvou obeťou vojny pravda, tak druhou je možno zdravý sedliacky rozum. Teória, že európska bezhraničná zóna musí padnúť, ak sa má po teroristických útokoch v Paríži obnoviť bezpečie, sa už bežne diskutuje. Ešte než sa zriekneme najpopulárnejšieho výdobytku Európskej únie – slobody pohybu – premyslime si to.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zavrieme hranice?

Argument znie približne takto: Keďže cestovanie bez hraníc zavedené postupne v 90. rokoch a nasledujúcej dekáde nikdy nezabezpečilo vonkajšie hranice Európy a výmenu výzvedných informácií, a keďže Európska únia je prislabá, aby to zaviedla teraz, najlepším východiskom je oživiť štátne hranice a vrátiť ich stráženie do rúk národných vlád.

Poskytujú sa tri dôkazy. Po prvé, parížske útoky sa plánovali v Belgicku, rozdelenom štáte s neúspešnou tajnou službou, ktorá umožnila, aby sa bruselská štvrť Molenbeek stala bezpečnou zónou pre európskych džihádistov. Belgické zlyhanie sa tak stalo aj problémom jeho susedov.

Argumentom č. 2 je, že Abdelhamid Abaaoud, vodca parížskych útokov a momentálne jeden z najhľadanejších mužov Európy, odcestoval zo Sýrie do Bruselu a potom naspäť v roku 2014 – bez toho, aby ho vypátrali.

A napokon, zbrane: Belgicko má živý čierny trh so zbraňami, ktoré môžu kupovať džihádisti a potom ich previezť vlakom či autom na ľubovoľné miesto v EÚ, aby zorganizovali atentát. Zatvorte hranice, hovorí teória, a neschopnosť Belgicka zaraziť svoj nelegálny obchod bude menej znepokojivá.

Hranice na nič

Bolo by absurdné argumentovať, že sa tieto chyby nestali. Dá sa však ich opakovaniu zabrániť trvalým vzkriesením vnútorných hraníc v Európe, ako dočasne urobilo Francúzsko nedávno po parížskych útokoch?

Ako prvé treba povedať, že aj keď existovali hraničné kontroly medzi 26 európskymi štátmi, ktoré podpísali Schengenskú dohodu, čo zrodila zónu slobodného cestovania v roku 1995, dopravné toky boli také mohutné, že väčšinu áut pustili mávnutím ruky bez kontroly.

Toto sa dialo v 80. a 90. rokoch, keď autá mali najazdených minimálne o 600 miliónov menej cestovných kilometrov ročne po Európe než dnes. Obnoviť dnes vnútorné hranice Európy by bolo ako dať hraničné kontroly na štátne predely medzi New Yorkom a Washingtonom.

Koľko áut cestujúcich po ceste medzi mestami by pohraničníci reálne zastavili?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3XN8 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


Karikatúra denníka SME (Sliacky)


Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


Karikatúra denníka SME (Rosie Babicová).


SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu