FOTO - TASR/APAutor je dopisovateľom Bloomberg View z Berlína.
Počas minulého víkendu sa nemecký mestský štát Hamburg pridal k vybranému klubu ‚Neolympionikov‘, keď hlasoval 52 percentami proti kandidatúre na hosťovanie olympijských hier v roku 2024.
Možno by takéto hlasovanie vo všetkých mestách, ktoré sa o hry uchádzajú, mohlo byť prvým krokom k zlepšeniu biednej povesti svetových športových udalostí.
Prvé hlasovanie
História olympijských plebiscitov sa začala 10. decembra 2002, keď sa mestská rada Vancouvru rozhodla usporiadať nezáväzné verejné hlasovanie o tom, či sa mesto má uchádzať o olympiádu 2010. O desať týždňov zvíťazili prívrženci kandidatúry 64 percentami hlasov k 36 percentám. Bolo to výrazné víťazstvo, ale tento plebiscit potvrdil olympijské hry ako kontroverzné z pohľadu obyvateľov mesta. Ak bolo nutné hlasovať, naznačovalo to, že na hosťovaní olympiády je niečo, čo nie je úplne prijateľné.
V nasledujúcich rokoch boli takéto hlasovania pre obhajcov olympijských kandidatúr menej úspešné. V roku 2014 odmietlo ponuky na zimnú olympiádu 2022 v poľskom Krakove 70 percent voličov; 53 percent vo švajčiarskych centrách St. Moritz a Davos; a 52 percent v nemeckom Mníchove. Oslo stiahlo svoju ponuku po tom, čo ju nepodporili radoví členovia hlavných politických strán.
Boston plánoval usporiadať referendum o letnej olympiáde 2024 začiatkom budúceho roka, ale stiahol kandidatúru, ešte než mohli občania hlasovať: verejná podpora bola taká nízka, že referendum sa zdalo nezmyslené.
Ani jeden zo zostávajúcich kandidátov na olympiádu 2024 – Paríž, Rím, Budapešť a Los Angeles – neplánuje usporiadať referendum. No mali by. Je škoda, že táto procedúra nie je súčasťou Olympijskej agendy 2020 Medzinárodného olympijského výboru – čo je súbor návrhov, ako urobiť pre mestá schodnejším hosťovanie najväčšej športovej udalosti na svete po hrozných výdavkoch a priam zmene hry, aké priniesli minuloročné bombastické zimné hry ruského prezidenta Vladimira Putina v Soči.
Drahé, pridrahé
Putinova nešťastná prehliadka ruského štátu za 50 miliárd dolárov zrejme bola zlomovým bodom pre plebiscity. Jej hrozivá absolútna cena bola tým jediným, čo ju robilo jedinečnou. Prekračovanie nákladov je normou na olympiádu: v priemere dosiahlo 252 percent na letné olympiády a 135 percent na zimné, ešte pred Soči.
