Obludné súsošie J. V. Stalina a jeho kolegov na pražskej Letnej sa búralo tajne, pretože komunisti v roku 1962 tejto akcii nechceli robiť zbytočnú reklamu. Aj keď je bratislavské PKO celkom iným – ušľachtilejším a užitočnejším objektom – jeho odchod zo sveta prebieha rovnako.
Medzi sviatkami, keď sú dni krátke a mesto poloprázdne. Vraj pre vhodné poveternostné podmienky, ako sa vyjadril hovorca investora.
Začali búrať PKO, budovu strážia agresívni esbéeskariČítajte
Hmla ležiaca na hlavnom meste je asi tým správnym počasím, ktoré cnostne prikryje triumfálne víťazstvo nenásytnosti a nevkusu nad zdravým rozumom a verejným záujmom. Naznačuje tiež, že samotní strojcovia tohto diela možno tušia, že sa dopúšťajú čohosi, čo mnohých ľudí naštve.
Budova PKO bola stará, škaredá a komunistická, mohol by niekto namietať. Ale aj keby sme opomenuli jej architektonickú hodnotu, ide jednoducho o princíp – priestor určený na kultúru pre najširšiu verejnosť sa za veľmi sporných okolností dostal do rúk investora.
Napriek veľmi silnej kritike a odbornej oponentúre, napriek tomu, že je už zo susedného River Parku a jeho podoby zrejmé, aký osud aj túto časť dunajského nábrežia čaká.
Ide o prehru bratislavskej či slovenskej verejnosti. Nie prvú a takisto nie poslednú.
