Sú ľudia, ktorí si napriek hlbokým ranám minulosti vyberajú svetlo a nádej. A chcú nádej rozdávať. Robia to tak prirodzene, ako keď človek dýcha. Anton Srholec pomáhal najmä tým, ktorí kvôli svojmu bremenu to svetlo nie vždy videli.
Vo štvrtok odišiel bývalý politický väzeň a kňaz, ktorého komunistický režim poslal do zlovestných uránových baní. Odchádza, ale zanecháva krajine silný odkaz: nikto by nemal žiť len sám pre seba.
Anton Srholec sníval o svete, kde budú ľudia pristupovať k svojim blížnym s úctou a láskou - bez ohľadu na ich finančnú situáciu. Nikdy sa neprestal tešiť zo slobody, ktorú Slovensko získalo a pripomínal nám, že je dôležité ju naplniť.
Srholec nám zanecháva odkaz ľudskosti za každých okolností, lebo ľudskosť otvára škáru pre svetlo a nádej aj v časoch a na miestach, kde vládne tma.