Čakať od partie ľudí, ktorí sa priznávajú k viere podľa potreby, 17. november si nevšimli prípadne kachličkovali kúpeľne, zašívajú sa s asistentkami po hoteloch spriaznených oligarchov, terorizujú svoje manželky, ich rodinní príslušníci bijú svojich spoluobčanov po nociach alebo parazitujú zdravotníctvo, že dokáže prejaviť kúsok skutočnej úcty je zbytočné.
Myslieť si, že čokoľvek z vyššie menovaného je nevedomou hrou náhody a daného okamihu, ani jedno neospravedlní.
Partia, ktorej veľkú časť odchovali ideológovia bývalého režimu, už osem rokov zametá s touto krajinou a jej obyvateľmi. Vedomá drzosť, s akou rozdávajú facky hodnotám, o ktoré bojovala naša spoločnosť v novembri 1989 alebo sú vyjadrené v slovách demokracia, úcta a rešpekt, je volajúca do neba.
Zneužitím verejných zdrojov na sociálne baličky („Musíme sa podeliť“) a strašením ľuďmi bez domova („Chránime Slovensko“) si vydobyla pozíciu, za ktorú by sa ani jej predchodcovia nemuseli hanbiť.