Učitelia vstúpili do štrajkovej pohotovosti, hoci im musí byť jasné, že pár týždňov pred voľbami od súčasnej vlády už nič nevymôžu – tobôž nie legislatívne zmeny, pre ktoré by musel zasadnúť parlament.
Je síce škandalózne, že na prekopanie zákonov pre nepodloženú hrozbu terorizmu stačilo pár dní a na zmeny v školstve márne čakajú pedagógovia dlhé roky. Na tom sa však v závere volebného obdobia nedá nič zmeniť.
Jediné, čo sa dá zmeniť, je vláda – či už bude Made in Smer, alebo nie – na takú, ktorá si jednoducho nedovolí odsúvať školstvo na druhú, či presnejšie dvesto druhú koľaj.
Jediné, čo teda učitelia môžu dosiahnuť, je dostať katastrofálny nezáujem o vzdelávanie do centra predvolebnej diskusie. Posunúť tému medzi absolútne priority.
A upriamiť na ňu pozornosť verejnosti. Teda minimálne mobilizovať voličov, aby išli k urnám a tiež, aby sa rozhodovali aj podľa toho, čo ktorá strana reálne môže urobiť pre záchranu, školstva.
