Skutočnosť, že školstvo sa stáva silnou témou práve pred voľbami, premiérovi nevyhovuje. Môže sa totiž ukázať, že Slovensko netreba chrániť pred utečencami, ale pred aroganciou moci.
Celkom scestný je pokus označiť nespokojných učiteľov za hŕstku poblúdencov vedených Igorom Matovičom, ktorý si zasa vyslúžil nálepku pošahanca. Len tak na okraj – pošahaný je novotvar a rovnako ako odvodený výraz pošahanec ho spisovná slovenčina nepozná.
Nespokojní nie sú len učitelia s platmi, nespokojní sú najmä rodičia. Obe skupiny – rodičia i učitelia – nie sú dobre organizované, ich šance dosiahnuť zmeny sú malé, ak nie nulové.
[content type="avizo-clanok" id="20076904" url-type="sme-article"][/content]
Koho by asi obvinila vláda, keby sa do štrajku zapojili rodičia, napríklad tým, že by ignorovali povinnú školskú dochádzku a neposielali deti do školy dovtedy, kým nebudú mať opravené školy, dostatok pomôcok a dobre ohodnotených učiteľov.
Záujmové skupiny sa dokážu presadiť tým viac, čím sú lepšie organizované. Priemyselníci si vedia „vydupať“ úľavy a stimuly, lebo dokážu požiadavky artikulovať spôsobom, ktorému ani vláda neodolá. Odborári už dávno pochopili, že s exekutívou je lepšie byť v objatí ako v konflikte. Za deformáciu Zákonníka práce sa stali neviditeľnými.
Skupina rodičov na Slovensku je väčšia ako všetky priemyselné a odborové zväzy a predsa nedokáže zmeniť nič a už roky počúva len medové reči o tom, aké dôležité je školstvo pre budúcnosť krajiny. Skutočnou prioritou sa však nestalo pre žiadnu z vlád za posledných 25 rokov. Poslednou skutočnou reformátorkou školstva bola Mária Terézia, ale pri všetkej úcte k osvietenej panovníčke, svet je už predsa len inde. Možno Slovensko potrebuje znova osvieteného panovníka. Nielen preto, že by možno dokázal zaplatiť učiteľov. Školstvo potrebuje hlboké zmeny najmä v obsahu vzdelávania.
Premiér Róbert Fico už prisľúbil, že vo zvyšovaní platov bude pokračovať. Pravda, ak bude znovu zvolený, čo je síce pravdepodobné, ale neznamená to, že sľub naozaj splní. „My vieme niečo urobiť pre učiteľov, ale očakávam, že aj oni niečo urobia pre štát,“ povedal predseda vlády.
Nenaznačil síce, čo by učitelia – okrem toho, že učia a vychovávajú deti – mali ešte urobiť. Možno mu bude stačiť, ak budú ticho. Čo ak nebudú? Čo ak sa ukáže, že nielen platy trápia učiteľov?
Premiér sľubuje, že bude hovoriť s oficiálnymi predstaviteľmi učiteľov, školskými odbormi. Za súčasnými aktivitami učiteľov vidí politiku.
Lenže čokoľvek učitelia urobia alebo povedia bude pre politika len ohrozením jeho vlastnej politiky. Takže, tak.
