Tento text patrí k prémiovému obsahu SME.sk. Počas trvania štrajku učiteľov sme všetky texty o školstve odomkli a vyňali z prémiového obsahu. Chceme tak podporiť kritickú diskusiu o stave slovenského školstva.
V strednej Európe pravo-ľavá orientácia nikdy spoľahlivo nefungovala. Napríklad reformy spájané s pravicovou politikou na Slovensku presadzovali v Maďarsku Gyurcsányovi socialisti. Dalo by sa povedať, že nejde o zmätenie orientácie, ale o výber tém a prostriedkov. Čiže o politiku. Všetko je teda v poriadku. Predsa je však zvláštne sledovať štrajkové udalosti na školskom aj zdravotníckom fronte, ktoré vládna strana hlásiaca sa k sociálnej demokracii odpísala ako opozičnú aktivitu.
Pravicové strany sa chytili hodenej rukavice – aj keď nejako váhavo –, a tak dnes sledujeme, ako sa zaväzujú aj na zlepšenie ohodnotenia učiteľov či na zdravotnícku prioritu. Vládna strana zatiaľ vo svojich vyhláseniach trvá na tom, že robí, čo môže, je na správnej ceste a pokračovať bude po voľbách.
Prekvapuje, že naša „zemitá sociálna demokracia“ – výraz nadchol predsedu Smeru, keď ho použil istý jeho európsky stranícky kolega – sa k učiteľským a sesterským aktivitám nehlási. Dobre, tém mestskej ľavice sa striasli už dávnejšie. Pomaly – naozaj pomaly – si niektoré z nich rozoberajú pravičiari. Napríklad pokus SaS zahrať to na cool voličov, keď sa vyjadrili na podporu registrovaných partnerstiev.
Nehlásia sa ani naľavo od Smeru, ak teda ešte veríme, že Smer je naozaj ľavica. Malé ultraľavicové strany ako Vzdor – strana práce, ktorú bolo možno zaznamenať aj ako „ten potlesk pre Lavrova“ na oslavách SNP, zostávajú v urputnom presvedčení, že štrajk „zneužila“ pravica. Geopolitické a ideologické trenice ich fascinujú viac než napríklad téma práce žien, ktorá spája obe štrajkujúce skupiny – sestry aj učiteľky. Možno aj preto, že v predsedníctve Vzdoru sú len mladí muži vo veku, keď im ešte varí mama či už frajerky.
Málokto teda hovorí o povahe práce, ktorú sestry a učiteľky robia. Náročná práca s ľuďmi, chorými či mladými, je odsunutá za okraj pozornosti. Sestry dnes vidieť v kabátoch držať priveľké kabelky, učiteľky stáť v hlúčikoch pod pódiami či rečniť v telocvičniach škôl. Ich práca je podhodnotená aj preto, že sú ženy.
Po sociálnych témach tak okľukou siaha opozícia, otázne je, či ich ako sociálne aj vníma.
