SME

Únia nie je detstvo, ktoré nám nik neukradne

A ak by sa s EÚ niečo stalo, tak sa to nestane, lebo Juncker a Merkelová nie sú Klaus s Mečiarom a skôr by sa snažili veci zvrátiť alebo zachrániť.

Píše Michal Havran, teológ a šéfredaktor jetotak.sk.

Rodičia mi to povedali hocikedy. Koncom 80. rokov pád komunizmu nikto neočakával, mám pocit, že skôr sa ľudia tešili na akúsi Gorbačovovu pomstu, dúfali, že zmetie Jakešov, že v obchodoch bude tovar aspoň ako v Maďarsku, batikované tričká a vypraté džínsy a na dovolenky do Juhoslávie budeme možno cestovať bez doložky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vždy je zložité prijať skutočnosť, v ktorej žijeme, a ešte náročnejšie je pripustiť, že to nemusí byť navždy. Generáciám pred nami sa to občas darilo, ak mali šťastie, prežili život v jednom štáte s jedným hlavným mestom, no väčšinou za cenu skráteného života.

V pohyblivých pieskoch podunajských republík zanikali štáty vždy brutálnou a predčasnou smrťou.

Nič zlé nehrozí?

O rok budú vo Francúzsku prezidentské voľby, kde sa môže pravicová extrémistka Le Penová dostať ďalej ako do druhého kola. Kancelárka Merkelová je okrem sexistických útokov východoeurópskych správcov provízií pod tlakom vlastných konzervatívnych síl, Španielsku hrozí rozpad a Taliansko netuší, ku komu by sa pridalo.

Napriek tomu, že žijeme v stálom ohrození najvyššieho stupňa, že vieme, čo je pre nás nebezpečné, motkáme sa stále vo fikcii exemplárnej a osvietenej strednej Európy, ktorú raz budú konečne všetci obdivovať a rešpektovať.

Nie pre jadrové zbrane, ale vďaka našej mýtickej schopnosti dostať z tých najhorších okolností tie najlepšie diela.

A nejako sa spoliehame, že Európska únia je našou poslednou skutočnosťou, takou, ktorá sa už nemení, nič ju neohrozuje a nič zlé sa nevráti.

Máme vo zvyku hovoriť, že Únia vychádza zo svojich kríz posilnená, je to niečo, v čo veríme a myslíme si, že aj teraz sa nič nestane, iba nás naťahujú, je to taká hra, trošku otravná, ale nevyhnutná na to, aby sme si uvedomili, že to je pre nás dôležité.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nedokážeme si celkom predstaviť, ako cestou do Maďarska stojíme dve hodiny na priechode a vysvetľujeme, že máme dostatočné státisíce forintov na pobyt v krajine. Zabudli sme na šory na hranici s Rakúskom a len málokedy potrebuje väčšina Európanov pas.

Zánik Únie si nepripúšťame, v našej predstavivosti je predsa len vystužená inými silami, ako boli tie, čo držali pri živote Československo alebo komunizmus. Únia sa rada a dôveryhodne vydáva za pointu dejín a spravodlivosti, opiera sa o veľké ekonomiky a skúsených politikov, nie je teda dôvod na paniku.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3ZDJ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda odovzdáva 29. marca 2004 ratifikačné listiny o vstupe Slovenska do NATO Colinovi Powellovi, vtedajšiemu ministrovi zahraničia USA.

Blúznenie o neutralite ukazuje, že netušia, čo členstvo v NATO prinieslo.


Lucia Yar
Peter Schutz

Korunou komunikačného amoku je odvrávanie Bidenovi.


SkryťZatvoriť reklamu