Tak trochu v tieni 20. výročia nežnej zostalo iné okrúhle výročie: päť rokov od víchrice, ktorá zmenila tvár Vysokých Tatier. Tieto zdanlivo nesúvisiace témy majú veľa spoločné. V oboch prípadoch vstúpili do hry silné emócie, solidarita i symboly. Obe udalosti vyvolali záujem zahraničia, obe mobilizovali spontánnu aktivitu ochranárov, vedcov, umelcov i širokej verejnosti, obe majú do činenia s nadčasovými hodnotami, ľudskými právami, násilím a aroganciou moci a obe nás s odstupom rokov nútia bilancovať.
Na osvieženie pamäti dovoľte malý exkurz do tých čias: bezprostredne po víchrici vzniklo niekoľko iniciatív. Tieto sa následne „zliali" do mimovládneho výboru Naše Tatry, ktorý sa v deň svojho vzniku (13. decembra 2004) obrátil na vtedajšieho premiéra so súborom požiadaviek a odporúčaní. Postupne sa s nimi stotožnili vrcholné samosprávne orgány kľúčových vedeckých ustanovizní (Senát UK, Snem SAV a ďalšie), ako aj viac ako 300 osobností nášho spoločenského života. Reprezentatívne prieskumy verejnej mienky potvrdili, že veľká väčšina opýtaných dáva prednosť ochrane tatranskej prírody pred výstavbou nových zjazdoviek, vlekov a hotelov.
Neprávosti
Odvtedy sa v Tatranskom národnom parku a v jeho okolí udialo toľko proti prírode, bežným ľuďom, vlastníkom pozemkov, ale aj proti duchu ústavy a dikcii zákonov, že je to až neuveriteľné. Logicky to doma i v zahraničí vyvoláva pochybnosti o tom, či náš najstarší národný park má ešte oprávnenie nazývať sa národným parkom.
Z odporúčaní mimovládneho výboru Naše Tatry a neskôr aj Svetovej únie ochrany prírody sa nerešpektovalo takmer nič. Za predchádzajúcej vlády však jestvoval aspoň aký-taký dialóg medzi predstaviteľmi štátnej moci a nositeľmi odlišných názorov. Za súčasnej vlády sa situácia ďalej zhoršila. Tí pracovníci (vrátane bývalého riaditeľa Správy TANAPu), ktorí sa angažovali v prospech prírody, ľudí a zákonov, boli odvolaní a neraz prišli aj o zamestnanie. Proti ochranárom a ďalším aktívnym občanom, snažiacim sa zabrániť devastácii, sa použilo násilie. Názory vedcov, ktorí upozorňujú na chybné a neodborné prístupy k tatranskej prírode, sa ignorujú.
Napokon sa na území TANAP-u začali - zneužijúc inštitút výnimiek zo zákona - realizovať aktivity, ktoré vo veľkom rozsahu a natrvalo ničia prírodu vrátane národných prírodných rezervácií (od odstraňovania lesných a kosodrevinových porastov a poškodzovania vzácnych biotopov, cez deštrukciu pôdneho krytu, masívne terénne úpravy, zmenu vodného režimu, devastáciu tokov, hlukové a svetelné znečistenie, výstavbu až po inštaláciu zariadení a premávku mechanizmov v chránenej prírode).
Je to v rozpore nielen s poslaním národného parku, tradičným štýlom miestnej architektúry, kúpeľno-liečebným poslaním tatranských osád, ale aj s územným plánom Vysokých Tatier, ktorý platí dovtedy, kým nebude prijatý nový.
Európsky unikát
V susednom Národnom parku Nízke Tatry sa v uplynulých rokoch masívne aplikovali chemické postreky, čo v Európskej únii nemá obdobu. Pod zámienkou ochrany proti požiarom sa v exponovaných častiach tatranskej prírody budujú cesty, hoci je známe, že požiare vznikajú práve na miestach, ktoré sú sprístupnené ľudskej činnosti.
