Pohľad na dnešný futbal ľahko pripomenie slabé miesta slovenskej ekonomiky. Hra je plná simulovania (lobingu) v snahe ovplyvniť rozhodcu (vládu a parlament).
Niektoré pravidlá ako ofsajd či hra rukou v pokutovom území sú zvolené tak, že sa dajú len ťažko opakovane bezchybne ustriehnuť a postihovať každého rovným metrom.
V ekonomike máme podobný problém pri definícii živnostníka či vylučovaní ponúk v tendroch pre prinízku cenu. Rozhodca-regulátor má tak veľkú silu sám rozhodnúť zápas či tender, čo zvyšuje záujem tímov (firiem) ho korumpovať.
A tak sme si na neférové spôsoby zvykli v podnikaní aj v športe. Dokonca už dokážeme aj fauly ospravedlniť ako rozumný krok. Voláme to „zatiahnutie ručnej brzdy“ či taktický faul.
Presne v duchu niektorých developerov, ktorí postavia čiernu stavbu a nechajú si ju zlegalizovať až dodatočne aj za cenu sankcie. Pokuty aj žlté karty sa predsa dajú započítať do nákladov na víťazstvo.