Píše Gabriel Šípoš,
riaditeľ Transparency International
Tak ako pri tendroch na nákup tovarov a služieb, aj pri nábore zamestnancov do verejnej správy by sa malo zverejňovať čo najviac informácií.
Prijímanie zamestnancov do verejnej správy je v princípe podobné nákupu tovarov či služieb. Hľadá sa najlepší mix ceny a kvality, a keďže na to idú verejné peniaze, kľúčovou vlastnosťou výberu by mala byť transparentnosť.
Je preto záhadou, prečo pri náboroch zamestnancov štát zverejňuje výrazne menej informácií ako pri tendroch. Prípady rodinkárstva na ministerstve hospodárstva pôdohospodárstva (opravené 4.10., 9:40) by mohli byť tým impulzom, aby štát svoj prístup zmenil.
Voľné miesta na jednom mieste
V prvom rade by mali byť voľné pozície v celom verejnom sektore zverejňované na centrálnom mieste na internete.
Tak ako si na Vestníku verejného obstarávania viete každý deň pozrieť nové zákazky ministerstiev, štátnych firiem či miest a obcí, tak by ste našli pokope aj ich všetky nové voľné miesta.
Príklady takýchto webových stránok nájdete v mnohých krajinách, od Španielska po Írsko. Podobne ako pri zákazkách by inzeráty obsahovali náplň práce, podmienky účasti, predpokladaný plat a termín na prihlášky. Sprievodné listy a životopisy by sa rovno mohli podávať cez portál, ako je to napríklad v USA.
Tak ako pri tendroch, aj pri náboroch by existovalo pár oprávnených výnimiek z otvorenej súťaže. Ministri či starostovia by si tak zachovali právo vybrať niekoľko ľudí, ktorí sú im politicky blízki či majú ich dôveru, na miesta poradcov, hovorcov, či šéfov ich kancelárií. Zvyšok by však ostal prísne nepolitický a podliehal by výberovým konaniam.
Ďalšie sklamanie
Po druhé, po výbere víťazov by sa mal automaticky zverejňovať ich životopis, ako aj počet uchádzačov. Pri tendroch sa zverejňujú aj celé ponuky a poradie firiem, no pri súkromných osobách by to zrejme mnohých od súťaženia o úradnícke pozície odradilo. Pre základnú kontrolu odbornosti by stačilo aj poznať kvality víťaza a počet konkurentov.
Minulý rok sme v Transparency chceli po masovej výmene riaditeľov pobočiek Sociálnej poisťovne urobiť práve takúto kontrolu. Všetkých 26 nových riaditeľov nám do nohy odmietlo svoje životopisy poskytnúť. Infozákon niečo také, bohužiaľ, dovoľuje. Keď jeho rozšírenie o životopisy vzápätí navrhli v parlamente opoziční poslanci Lucia Žitňanská a Miroslav Beblavý, poslanci Smeru iniciatívu potopili.
Je preto ďalším sklamaním, že vláda aj súčasné prípady rodinkárstva bagatelizuje. Veľkou časťou kvality života v krajine je profesionalita verejných úradov. Podľa minuloročného prieskumu Transparency International považuje na Slovensku až 60 percent ľudí za dôležité mať pri vybavovačkách na úrade niekoho známeho (v Rusku je to 80 percent, vo Fínsku len tretina).
Rodinkárstvo má svoje vysoké náklady. Oslabuje sa akcieschopnosť verejnej správy. Demotivujú sa poctiví úradníci. A v krajine s 370-tisícmi nezamestnaných by boj proti rodinkárstvu znamenal aj signál, že na ich osudoch vláde naozaj záleží.
Navrhnite aj vy jeden jednoduchý nápad
Ak si myslíte, že máte nápad, ktorý sa dá pomerne jednoducho uskutočniť, napíšte o tom.
Stačí jednoduchý email na adresu citatelia@smeonline.sk, v ktorom vysvetlíte:
- čo navrhujete,
- aké by boli prínosy takéhoto riešenia,
- ako sa to dá uskutočniť,
- a aké sú riziká a prekážky takéhoto nápadu.
Zaujímavé nápady zverejníme na www.sme.sk
Autor: Gabriel Šípoš
