Píše Richard Turcsányi, ktorý pracuje na projekte Demagog.SK
V nedeľu sa prezentovali v diskusii štyria uchádzači o post hlavy štátu v jarných voľbách. V jej priebehu sa dotkli množstva tém, pričom nechýbalo prezentovanie svojich skúseností a úspechov.
Napriek tomu, že by v takýchto témach kandidáti mohli byť „doma“, s výnimkou jedného všetci v diskusii chybovali.
Odborníci vo svojom fachu?
Ján Čarnogurský ako právnik nevedel, aký je rozdiel medzi platnosťou a účinnosťou zákona.
Kým platným sa zákon stáva po publikovaní v Zbierke zákonov, účinnosť môže byť definovaná samotným zákonom – tak, ako je to v prípade školského zákona.
Celkom pravdivé nebolo ani jeho trvanie na tom, že hlasovanie Národnej rady o zvrchovanosti Slovenska bolo politickým aktom, avšak nie právnym. Publikácia predpisu v Zbierke zákonov definíciu právneho aktu spĺňa.
Andrej Kiska sa nemôže oprieť o politickú minulosť, preto namiesto toho prezentoval svoje podnikateľské úspechy a hovoril o situácii na Slovensku. Ironické je, že jeho dve chyby súvisia práve s interpretovaním súčasných ekonomických problémov.
Kiska vychádzal zo starých čísel pri vyjadrení o rebríčku konkurencieschopnosti - v skutočnosti sme ďalej poklesli zo 71. miesta na 78., a pred nami je už aj Rumunsko. Jeho číslo o nezamestnanosti v Rožňave je taktiež staršieho dáta, keďže Rožňava už nemá 27, ale tesne pod 25 percentami.
Záznam relácie V politike
Hovoriť (fakty) striebro, nehovoriť zlato
Pavol Hrušovský za svoje najžiarivejšie obdobie asi považuje pôsobenie v dvoch Dzurindových vládach. Jeho interpretácia nezamestnanosti sa však od reality podstatne líši - kým podľa Hrušovského nezamestnanosť v období Dzurindových vlád poklesla z 15 percent na osem, podľa Štatistického úradu a Eurostatu v tomto období dokonca mierne narástla a ani podľa údajov Ústredia práce jeho čísla nesedia.
Navyše si Hrušovský zle prečítal aj správu Transparency International o rodinných prepojeniach sudcov - v skutočnosti má každý piaty a nie každý štvrtý sudca na Slovensku v súdnictve rodinu.
Jediným diskutujúcim kandidátom, ktorý z našej analýzy vyšiel s čistým štítom, je Gyula Bárdos. Pravdou však je, že sa vyhol prakticky akýmkoľvek zložitým témam a jeho faktické výroky sa týkali napríklad toho, že bol predsedom poslaneckého klubu v čase koalície aj opozície, že premiér Fico sa postavil proti maďarskému županovi v Trnave, alebo že SMK podporila v minulých voľbách Radičovej kandidatúru.
Štyria prezidentskí kandidáti nám predviedli v diskusii klasický výkon slovenských politikov, keď ich práca s faktmi je buď nízka, alebo nepresná.
Povážlivé v tomto prípade je to, že omyly nastali u kandidátov v oblastiach, ktoré by mali byť ich tromfami.
Prečítajte si aj ďalšie komentáre:
Autor: Richard Turcsányi
