Píše Gabriel Šípoš,
riaditeľ Transparency International Slovensko
Len 32-ročný Carlos Menchaca sa stal najväčším prekvapením minuloročných primárnych volieb do mestského parlamentu v New Yorku.
Ako jediný kandidát vyhral nad úradujúcou poslankyňou a stal sa prvým otvorene homosexuálnym poslancom v histórii mesta. Hoci Menchacu voličom odporučili aj New York Times, veľké šance sa mu nedávali. Aj keď oponentka Sara Gonzalezová počas dvanásťročnej kariéry političky nepresadila takmer nič a patrila medzi najviac absentujúcich poslancov, vďaka dlhoročným kontaktom vyzbierala na kampaň viac ako 400-tisíc dolárov. Vo veľkom ju podporovala materská Demokratická strana aj miestni developeri.
Menchaca však nakoniec jasne vyhral, hoci na kampaň vyzbieral ani nie štvrtinu sumy svojej súperky. Keďže 85 percent jeho darov tvorili malé individuálne dary do výšky 175 dolárov, mal nárok aj na dotáciu od mesta (šesť dolárov za každý dolár malého daru od občana), vďaka ktorej sa pôvodná finančná nerovnosť o polovicu zmenšila.
V súčasnosti dostávajú politici podporu na krytie volebných výdavkov previazanú na získané súkromné zdroje v troch desiatkach amerických miest a štátov. V Európe je najznámejším príkladom Nemecko. Opakované finančné škandály zo slovenských kampaní nás v Transparency presvedčili, že takýto prvok by bol vhodný aj pre Slovensko.
Pred dvomi rokmi ho po našej výzve sľúbili podporiť aj strany Smer, Most-Híd, KDH a obmedzene aj SDKÚ a SaS. Niktorá z nich to však už po voľbách nenavrhla a čerstvo platné nové volebné pravidlá s takýmto mechanizmom nepočítajú.
