Keby sa človeku chcelo cestovať vlakom a mal by kam, počul by v kupé rozhovor dvoch mladých pánov: „Ty brďo, u fotra som našiel na povale knižku od nejakého Čecha, že Reportáž psaná na oprátce alebo tak nejak. Je to cool zábava. By si čumel, jak neuveriteľne skvelé spôsoby a druhy mučenia a presné popisy týrania, to si nenechaj ujsť.“ „Požičaj, ty pako.“ „Na telke studená nuda až depka, nijaký špás, tam to len kukáš jak kukučka, ale tu sú pocity obete, bolesť, strach, môžeš si to domýšľať a predstavovať. Aj super cédečko si pritom narazíš, parádny rachot bicích, ty kokso.“ „Wau!“ Človek sa bojí, že sa prestávajú a už sa „trendovo“ nečítajú knihy. Ale môže sa báť aj toho, že niektorí čítať budú. Azda aj krutosti z Homéra a Aischyla, lebo „super-wau“ spôsoby mučenia, týrania a násilia sú opísané všelikde, aj v pašiových evanjeliách o utrpení, umučení a poprave Ježiša Krista. Dobre, že mnohí sú dnes vlastne utajene negramotní. Ale človek by mohol byť aj taký, aká je hudba. Inak povedané: aký človek, taká muzika.
Keby sa človeku chcelo rozmýšľať a mal by prečo, ľahko by mu prišlo na um, akú asi hudbu má rád a počúva v milej domácej pohode napríklad superstar našich médií Ivan Lexa.
Úvahu o knižke Malé prelúdiá končí Milan Hamada citátom nemeckého filozofa hudby Eggebrechta: „Pretože sme schopní hudbu prijímať, pustiť ju k sebe a stotožniť sa s ňou, je hudba taká, akí môžeme byť my. A my sme takí, keď nás hudba takými činí. Ale v živote, vonku takí nie sme, nemôžeme byť, nie sme takí nikdy.“ Bachova hudba nič nepredstiera, nepodvádza. Vedomie celku oproti našej fragmentárnosti odrobinkovej a strúhankovej chvíľkovosti. Kto spraví chleba z prézlí? Kybernetické vedomie celku, teória všetkého, zjavenie „všetkosti“. Môže byť človek taký ako hudba? Má to byť cieľ a perspektíva. Nie alibizmus, že v živote je to inak. Hudba je na to, aby varovala, pripomínala, ukazovala, smerovala vertikálne. Hudba je argument, že sa to človeku dá. Čo sa dá urobiť raz, dá sa aj dva razy, len stavebným materiálom musia byť tóny (zákon, organizovanosť organového systému), nie pazvuky, teda chaos a rozklad. Hudba je nástroj Boží, ale v rukách ľudských. Jej idea je kozmická, ale kto konkrétne a dnes hrá, je matéria. Hrajúca hmota. Hmatanie hmoty, čo skúša všetky svoje možnosti. Hmaty hmoty.
