é hlasy antiglobalistov a antikapitalistov, pred ktorými sa európski politici ukrývali v nepriedušne chránenom komplexe hotelov s protilietadlovými strelami za chrbtom, boli to pravé orechové, istá symbolika v tom však je.
Rozšírená Európa sa uzatvára. Čiastočne aj pre to, že svet je väčšou hrozbou ako kedykoľvek predtým. Nebezpečné však je, že únia začína túto hrozbu tak trochu zneužívať. Nielen voči pomýleným dietkam rodičov zo strednej triedy, prílevu imigrantov a žiadostiam azylantov, ktoré sú síce zrejme neúnosné, ale riešiteľné tak, aby ľudí zbytočne neponižovali. Európa, teda jej lídri, sa uzatvára aj pred vlastnými občanmi.
V kongresových halách a tlačových strediskách odtrhnutých od reality pobehujú politici aj novinári a žargónom, ktorému často nerozumejú ani oni sami, riešia dôležité veci. Politici hovoria o reforme únie, rozdelení právomocí, sporoch a vyjednávaniach. V zasvätených komentároch poúčajú ľudí, že im budujú lepšiu, efektívnejšiu Európu, ale keď majú zaujať jasné stanovisko, zlyhávajú.
