Okrem toho, že takto posilňuje „tvrdé jadro“ voličov ANO, môže získať časť priaznivcov SDKÚ a Smeru. Úbytok však môže byť kompenzovaný, keďže SDKÚ môže automaticky získať časť bývalých voličov KDH a Smer môže rásť na úkor HZDS a KSS.
O koľko však klesnú už dnes slabnúce preferencie KDH? Vladimír Palko útočil v nedeľňajšej diskusii STV O 5 minút dvanásť proti partnerovi z koalície deštruktívnym spôsobom, ktorý chvíľami pripomínal otvorené vyhrážanie. Slovenskí voliči však majú dlhodobo tendenciu podporovať toho, kto sa bráni. Veľmi veľa záleží aj na tom, nakoľko sa KDH svojou PR politikou podarilo od minulého volebného obdobia zmeniť názory svojich voličov na náboženské otázky.
Vtedy mal vývoj preferencií KDH a SDĽ pomerne dlho podobnú charakteristiku - obidve strany sa snažili naprávať staré chyby robením nových. V prípade KDH boli rizikovými faktormi deštruktívny prístup k vládnej koalícii a preferovanie náboženských tém. SDĽ nepochopila, že člen vládnej koalície musí tomuto faktu prispôsobiť svoju komunikáciu s verejnosťou. Ján Čarnogurský vtedy urobil gesto, aké nemá v slovenskej politike obdobu - opustil kreslo predsedu, hoci nemusel. Na čelo KDH sa dostal pragmatický Pavol Hrušovský, ktorý namiesto náboženských tém preferoval spoluprácu pravicových strán. Vládne kauzy postupne spôsobili presun časti sympatizantov SDKÚ k serióznejšie pôsobiacemu KDH a posunuli ho do parlamentu. Najvyšší podiel voličov, ktorí volili stranu „s výhradou“ (ako by povedal Peter Zajac - ako „menšie zlo“), malo nie náhodou práve KDH. Ľahko si predstaviť, o akú výhradu vo väčšine prípadov išlo.
