Ultraortodoxný židovský chlapec prechádza 4. júla 2003 v Jeruzaleme okolo izraelského vojaka vykonávajúceho kontrolu vozidla. Náčelník štábu izraelskej armády Moše Jalon pripustil v rozhovore pre jeden z izraelských denníkov, že počas intifády sa vydalo množstvo zlých rozkazov. FOTO – TASR/AFP
Hoci každý moment nádeje na Blízkom východe sa zdá vykúpený kŕčom násilia, je dôležité nestrácať perspektívu. Na summite s prezidentom Georgeom W. Bushom umiernení arabskí lídri odsúdili terorizmus a prisľúbili ukončiť podporu všetkým jeho prejavom. Nový palestínsky premiér Mahmúd Abbás verejne odmietol násilie a na rozdiel od Jásira Arafata svoje zmierlivé slová predniesol v arabčine, takže mu mohli rozumieť i jeho voliči. Na oplátku izraelský premiér Ariel Šaron označil izraelskú prítomnosť na západnom brehu za „okupáciu“ a naznačil tým zrieknutie sa nárokov na anexiu toho, čo mnohí Izraelčania považujú za biblickú domovinu. Všetky zúčastnené strany schvaľujú dokument zahrnujúci 40 simultánnych krokov, ktoré majú byť vykonané v troch stupňoch. Dozor nad implementáciou dokumentu by malo mať kvarteto tých, ktorí dokument podpísali – USA, Rusko, Európska únia a v zastúpení generálny tajomník OSN a nazvali „cestovnou mapou“.
