ch kauzách“. Prehru republiky v spore s jej občanom teda považoval za investíciu do budúcnosti. Prvý prípad, ktorý ukáže, či sa očakávania ministra menia na skutočnosť, príde na pretras 30. októbra 2001.
V ten deň má totiž okresný súd vyniesť rozsudok v spore medzi HZDS a poslancom Palkom. Podpredseda KDH v júli 2000 povedal, že „HZDS je strana, ktorá kryje zločinca na úteku“. Dotknuté hnutie sa od Palka domáha verejného ospravedlnenia. Právnička HZDS argumentuje, že poslanec si má ctiť zákon a nemôže sa vyjadriť o niekom, kto nebol právoplatne odsúdený, ako o zločincovi. Logika právnej zástupkyne hnutia je v celku prostá – kým poslanec nemá v rukách právoplatný rozsudok súdu, nesmie o nikom povedať, že je zločincom, a nesmie povedať ani o HZDS, že kryje zločinca. Vladimír Palko naozaj nemá v rukách právoplatný rozsudok, ale má v nich niečo iné: právo na slobodu vyjadrovania garantované nielen Ústavou SR, ale aj medzinárodnými dohovormi. Básnik Feldek takisto nedisponoval rozsudkom, že minister Slobodník má fašistickú minulosť, ale európsky súd ochránil jeho právo, že smel vyjadriť aj takýto názor o minulosti pána Slobodníka, a to bez akejkoľvek sankcie. Ak by po všetkom, čo je potvrdené o trestnom čine zavlečenia, čo je známe o tom, ako sa predstavitelia HZDS – bývalý premiér a minister vnútra – snažili prekaziť vyšetrovanie tohto prípadu, čo je známe o dôvodoch udelenia amnestie v dvoch závažných trestných činoch, poslanec Palko nesmel bez sankcie povedať, že „HZDS je strana, ktorá kryje zločinca na úteku“, jeho právo na slobodu prejavu by bolo zjavne porušené. Lebo zločincom nie je iba páchateľ, ktorý bol právoplatne odsúdený, ale aj ten, kto sa ťažko previnil proti právnemu poriadku a dostal amnestiu od predsedu.