Z toho, pre aké povolanie sa niekto rozhodne, sa podľa mňa dá čo-to usúdiť o jeho vlastnostiach. Ortodoxný vegetarián sa nestane degustátorom bravčových klobás, človek s klaustrofóbiou liftboyom, milovník psov šarhom. Človek, ktorý netúži po moci a prospechu z nej a necíti sa príjemne, keď sa mu na mzdu nedobrovoľne skladajú daňoví poplatníci, sa nestane politikom.
Čo sa dôveryhodnosti týka, ľudia sú obdivuhodní. Ak ich v obchode raz obtiahnu o päťdesiat halierov, už tam nikdy nevkročia. Ak ich raz oklame vlastné dieťa, že sa už všetko naučilo, okamžite ho začnú každý večer prísne kontrolovať. V prípade politikov sa však správajú úplne opačne po tom, čo ich okradnú o miliardy a oklamú po sedemstopäťdesiaty raz, občania sú ešte stále schopní uviesť nejaké mená do rubriky dôveryhodný politik.
Úžasné je, keď sa politici začnú tváriť ako morálni ochrancovia hodnôt. Čerstvý príklad sú pobúrení socialistickí europoslanci, ktorí teatrálne vystúpili proti skorumpovanému Berlusconimu. Bolo by to úplne v poriadku, len neviem, prečo poslanci, ktorí tam šaškovali s transparentami hlásajúcimi, že zákony platia pre všetkých rovnako, neuplatňovali túto univerzálnu spravodlivosť aj na rovnako skorumpovaného a imunizovaného Chiraca. Asi si zaplatil euroimunitu vysoko morálnymi protiamerickými postojmi.
Na Slovensku zase vypukla vládna kríza. Politici šikovne zariadili, že verejnosť a médiá diskutujú o potratoch, protimaďarských odvetných zákonoch a zmluve s Vatikánom, zatiaľ čo sa oveľa nenápadnejšie zhodia pod stôl zákony o telekomunikáciách, konflikte záujmov a zlikviduje sa vydávanie kníh. Načo deťom knihy, keď budú mať povinne voliteľné náboženstvo.
Dospelým knihy netreba už vôbec, podľa nového Lipšicovho výmyslu budú zamestnaní vypisovaním udaní na bohatších susedov. Možno by v rámci boja proti neoprávnenému obohacovaniu a korupcii malo ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s ministerstvom kultúry pouvažovať o reedícii Mladej gardy, kde je niekoľko veľmi dobrých návodov na udávanie trebárs aj vlastných rodičov, ktorí sa spreneverili spoločenským ideálom. Už treba len vymyslieť, čo bude spravodlivosť robiť, keď sa všetci neoprávnene obohatení budú brániť použitím Mečiarovho pôžičkového gambitu. Ozaj, aj na taký zákon by bola poslanecká imunita? Ak nie, tak ho v parlamente neschváli nikto.
