ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK/AP
Interrupcie sa vždy predkladajú ako konflikt dvoch ideológií. Konflikt však môže nastať, iba ak dôjde k rozporu vyjadrenému legislatívnou rôznosťou. Ale táto rôznosť neexistuje. Ide tu iba o to, kto stojí poctivo za svojím právnym systémom.
Katolicizmus vychádza z článku 5 Desatora Nezabiješ a rozlíšenia trestných činov Mojžišom na úmyselné, trestné činy z nedbanlivosti a neúmyselné (napr. Exodus). Na základe tohto článku 5 je v katolicizme neprípustné odobrať život v ktoromkoľvek štádiu života ľudského jedinca. Sekularizovaný svet si utvoril Listinu základných práv a slobôd, ktorá je nadradená ústavám signatárskych štátov. Máme ju zapracovanú priamo v ústave. Čl. 15 ods. 1 ústavy „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“ a ods. 2 „Nikto nesmie byť pozbavený života“ hovorí o tom istom čo katolícke právo. Podľa ods. 3 „Trest smrti sa nepripúšťa“ a ods. 4 hovorí, že „Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné“. Avšak toto obmedzenie zákonom vymedzuje čl. 13 ústavy ods. 4 „Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel…“ Aká je táto podstata a zmysel a kto ich môže určiť? Podľa môjho názoru iba ten, kto túto právnu normu „uzákonil“, a to nie je Národná rada SR.
