Minister Kaník včera predstavil základný zákon penzijnej reformy. Jeho odkaz je jasný: na dôchodky si našetríme aj sami a nebudeme o pár desaťročí toľko pýtať od svojich detí. Myšlienka je to dobrá, nový dôchodkový systém, dúfajme, tiež. Zaujímavá je však cesta reformátorov k prezentovanej verzii nového systému.
Kaník zo začiatku zdôvodňoval potrebu reformy neudržateľnosťou súčasného priebežného financovania vzhľadom na dlhodobý demografický vývoj. Inými slovami, detí sa rodí stále menej, ľudia sa dožívajú čoraz vyššieho veku a bez reformy o pár rokov hrozí, že početnej skupine penzistov sa bude na dôchodky skladať čoraz menej pracujúcich. Zmena systému mala túto hrozbu odvrátiť. V konečnej verzii predstavenej reformy však ministerstvo necháva neudržateľnému systému stále polovičnú váhu na sociálnom zabezpečení. Zmenil sa hádam demografický vývoj? Začalo sa rodiť viac detí? Štatistiky nič také nezaznamenali.
Odklonením toku polovice peňazí prúdiacich do dnešného dôchodkového systému vznikne na určitý čas diera v hospodárení Sociálnej poisťovne. Reformátori ešte s určitosťou nevedia, ako ju zaplátajú. Hovoria o privatizačných príjmoch, zatiaľ však majú len 60 miliárd z predaja SPP. Financovanie kritického obdobia reformy je tak vyriešené na najbližšie roky, pričom diera v starom systéme bude pýtať peniaze počas desaťročí. Vyhlásenia penzijných reformátorov o doprivatizovaní štátnych podnikov a cielenom použití týchto príjmov nemajú zatiaľ oporu ani v jednom záväznom dokumente.
