Keď sa pred dvoma týždňami zmenil Hron na čpavkový koktail a ryby v niekoľkokilometrovom úseku plávali hore bruchom, ochranári hovorili, že potrvá roky, kým sa život v rieke spamätá. Odvtedy sa, našťastie, prognóza o niečo zlepšila, ale ryby v Hrone nemajú vôbec žiadnu istotu, že si niekto ďalší opäť nespraví z ich rieky odpadový kanál.
Pre hocijakú stredne veľkú firmu môže byť navyše jednorazové vypustenie niekoľkých litrov toxickej špiny do rieky celkom zaujímavým biznisom pri veľmi prijateľnom riziku. Za výrobu, ktorá znečisťuje vodu či vzduch, sa totiž platia poplatky. V závislosti od druhu a množstva špiny sú rôzne vysoké, ale v rozpočtoch niektorých chemických firiem predstavujú náklady na ne každoročne státisíce a milióny korún.
Ak teda niekto zariskuje a vypustí trochu čpavku „načierno“, môže ušetriť celkom zaujímavé peniaze. Nie je totiž vôbec jednoduché vinníkovi dokázať vinu. Tak je to i v prípade čpavku v Hrone. Banskobystrickí ochranári pomerne rýchlo nadobudli presvedčenie, že pochádzal z Biotiky, no firma sa vzápätí ohradila a dnes vôbec nie je jasné, kto vlastne ryby pozabíjal.
