ili poslanci. Rozdiel medzi plánom a skutočnosťou si medzičasom získal prívlastok „Miklošova chyba“ a podľa niektorých je dôvodom na Miklošovo odvolanie.
Ak by za podobné chyby mali zakaždým odstupovať ministri financií, neboli by nimi Sergej Kozlík ani Brigita Schmögnerová dlhšie ako pol roka. Bývalá ministerka nemala problém každý rok cielene a skryto manipulovať s odhadom príjmov štátu smerom nadol, aby sa pred koncom roka vyhla „prijímaniu opatrení“ či, nedajbože, škrteniu výdavkov. Kozlíkove rozpočty mali v porovnaní s dnešnými insitnú úroveň, vďaka čomu si občas štát požičiaval za 30-percentné úroky.
Miklošova chyba má oproti nim jednu poľahčujúcu okolnosť. Vznikla najmä preto, že sa zmenil zákon o dani z pridanej hodnoty, ktorý napravil zlé kozlíkovské vracanie dane podnikateľom. Systém prekážal všetkým serióznym podnikateľom, ale podvodníkom a daňovej mafii pomohol k bavorákom a mercedesom.
