Hovorievajú to často (aj naši) politici. Uvedenie tejto jednoduchej poučky do praxe je však pre nich stále neprekonateľnou prekážkou. Za inšpiráciou pritom nemusia chodiť ďaleko. Ak už sa nemôžu riadiť zvyklosťami vyspelejších západných demokracií, môžu v týchto dňoch hodiť očkom na juh od Dunaja.
Maďarská vláda sa po sérii škandálov týkajúcich sa súčasných či minulých ekonomických aktivít jej členov a využívania štátnych peňazí pod tlakom opozície a klesajúcich preferencií vládnych strán rozhodla pre rázne kroky. Ešte v apríli prijala zákon „sklenených vreciek“, to znamená zákon o priehľadnosti vreciek inštitúcií a osôb gazdujúcich s rozpočtovými peniazmi. Nová úprava medzi inými zatrhne obľúbenú stredoeurópsku fintu, pri ktorej sa rozpočtové peniaze prelievajú do súkromných subjektov, ktoré potom o ich využití odmietajú poskytovať informácie s odvolaním sa na obchodné tajomstvo. V prípade transakcií využívajúcich štátne peniaze proste a jednoducho obchodné tajomstvo neexistuje.
Tento týždeň to dospelo ešte ďalej. Vláda v Budapešti sa uzniesla, že budú musieť ministerstvá každý štvrťrok na internete sprístupniť podrobné údaje o svojom hospodárení vrátane účtov za mobilné telefóny, či zverejniť dohody napríklad s právnikmi, ktorých služby využívajú. Posledné ustanovenia má konkrétny základ. Z vlády musel na jar odísť Elemér Kiss, mocný minister riadiaci úrad vlády, iba preto, že jeho bývalá advokátska kancelária uzavrela zmluvu na nejakú prácu s úradom, ktorý viedol. Kissovi nepomohlo ani to, že bol jedným z dôverných spolupracovníkov premiéra (v slovenských pomeroch by tomu odpovedal povedzme tandem Dzurinda - Palacka). Teraz už treba iba dúfať, že sú zámery maďarskej vlády úprimné a nové zákony sa presadia aj v praxi.
