S takouto sumou je asi na prvom mieste pomyselného slovenského rebríčka právom. Ale kto je slovenská „dvojka“ a ktorí sú ďalší naši superboháči? A prečo ešte nemáme národný rebríček? Odpoveď je ľahká: v každom rebríčku býva aspoň krátka poznámka k pôvodu majetku. To by v našom prípade znamenalo pozháňať všetky svokry a dcéry, trochu sa pohrabať na Cypre a prebudiť zopár mŕtvol.
Okrem toho slovenská „prvá liga“ má dobré dôvody nijako sa svojím podnikateľským úspechom nepretŕčať v rebríčkoch. Sú to napríklad politici, ktorí sú ešte v politike príliš aktívni, než aby sa priznávali k peniazom. Ťažko by sa im vysvetľovalo, ako sa stali majiteľmi hotelov alebo podnikov s ministerskými, prípadne poslaneckými platmi. Ani druhá skupinka miliardárov nemá dôvod vystavovať svoje kontá. Tí, ktorí to urobili, už schudobneli a sú v base. Reč je o pseudopodnikateľoch. Bohatli spolu s našimi politikmi, nechali si šiť zákony a privatizáciu na mieru. Teraz vlastnia futbalové kluby a sú ich plné združenia, komory a zväzy. Bohaté a tiché sú i mafie. Ale tým sa Slovensko nijako neodlišuje od zvyšku sveta.
