Albert Ebert: Akt na červenom stolčeku – Pravdy a omyly, 1974.
Hneď po vernisáži sa však hlavná kultúrna udalosť leta premenila na politický i spoločenský spor.
Viacerí výtvarníci sa cítia dotknutí symbolickým opätovným rozdelením krajiny na dve polovice. Tvorcovia z prostredia disentu odmietajú pridať k svojmu menu emblém bývalej Nemeckej demokratickej republiky, keďže ich vláda Ulbrichta či Honeckera systematicky prenasledovala. Bolo by však ilúziou nahovárať si, že rozdiely medzi dvoma štátmi sa po zjednotení zotreli. Odlišné zďaleka nezostali len zobrazenia figúrok na semaforoch na prechodoch pre chodcov v bývalej východnej a západnej zóne Berlína.
