Predseda HZDS svojim voličom odkázal, že musia „prežrieť“ ústretovosť Ľudovej strany voči subjektom, ako je KDH. Vysvetlil im, že politika je nielen o taktike či zmierení, ale „aj o poučení sa z chýb, ktoré boli“. Rada, ktorú dal svojim voličom, je síce dobrá, ale nie až taká dobrá, aby sa podľa nej aj sám riadil. Ani pán Mečiar nedokáže všetko „prežrieť“ a nemožno o ňom ani povedať, že sa poučil z chýb, ktoré urobil.
V rozpätí necelých dvoch týždňov sa expremiér dvakrát vyjadril na adresu prezidenta republiky. V oboch prípadoch hlave štátu vyčítal jedno a to isté – stratu nadstraníckosti a „schusterovské hry“. Šéf HZDS kritizoval prezidenta, lebo vraj ešte nepotvrdil, že bude rešpektovať výsledky parlamentných volieb. Podľa Mečiara by mal Rudolf Schuster bez otáľania deklarovať, že zostavením vlády poverí stranu s najlepším volebným výsledkom. Dôvod, prečo sa deklarácie tak domáha, je zrejmý – expremiér dobre vie, koho by HZDS poverilo zostavením vlády, keby bolo poverené. Pán predseda nie je schopný „prežrieť“ fakt, že po voľbách má hlava štátu istú slobodu výberu, ktorá je limitovaná dvoma mantinelmi. Poverený politik musí zostaviť vládu, ktorej programové vyhlásenie podporí väčšina parlamentu. Personálne zloženie vlády nesmie uvrhnúť krajinu do zahraničnopolitickej izolácie. Vladimír Mečiar vie, že prezident striktne rozlišuje medzi predsedom HZDS a jeho hnutím. Rudolf Schuster vraví, že pre krajinu by bolo dobré, keby Mečiar v politike nepôsobil, zato o jeho kolegoch má inú mienku: „Aj v HZDS sú veľmi schopní, triezvi ľudia, ktorí by vedeli byť prínosom aj v slovenskej politike, aj v ekonomike…“ Je zrejmé, že prezident by dal poverenie aj politikovi HZDS, ale nedá ho HZDS – aby ho neodovzdalo svojmu predsedovi.
