FOTO - ČTK
Lietadlo sa ponorí do oblakov. Je sivý, ponurý deň, čo sa začal pred troma týždňami a vlastne sa mal skončiť až koncom augusta. Bola to moja prvá cesta za polárny kruh a trpezlivo som sa díval z okienka. Dolu ležala tundra, hladký povrch s malými jazierkami, kríkmi a mlákami pokrytými ľadom. Lietadlo rolovalo po pristávacej ploche a zastalo prudko ako na lietadlovej lodi. Na letiskovej búde visela tabuľa Narjan-Mar. Hlavné mesto Nencov.
Bolo neskoro, ale v lete sa za polárnym kruhom nestmieva. Páčilo sa mi to. Všetkých mojich známych to ťahalo na juh, k moru, ale ja som mal opačnú túžbu: cestoval som na sever, k moru ľadu. Do mesta ma priviezlo auto, ktoré vyzeralo staršie než ja. Mesto sa začínalo hneď za letiskom: dvojposchodové drevené baraky pripomínajúce väznicu. O chvíľu sme boli v centre a o ďalšiu chvíľu sme už prešli celým mestom.
