Pražský výrok Johna McCaina, amerického republikánskeho senátora a neúspešného prezidentského kandidáta, o pripravenosti pobaltských štátov na vstup do NATO a Slovenska spolu s Bulharskom a Rumunskom až po splnení požadovaných kritérií, by mal slovenskú vládu vystrašiť viac. Minister zahraničia Eduard Kukan síce správne poznamenal, že ide o názor ojedinelý - ale zároveň by si mal uvedomiť, že nejde o výrok bežného amerického senátora. Ani americkí senátori nemajú v Kongrese rovnaký vplyv a autoritu.
John McCain je totiž v Amerike nebývalým pojmom. Pred vyše rokom priam šokujúco ohrozoval spočiatku jasný nástup texaského guvernéra Georgea Busha a ten mal čo robiť, aby po prehre v primárkach v štáte New Hampshire znovu získal strácajúce tempo. John McCain sa vypracoval do pozície politika schopného získať na svoju stranu nielen republikánskych, ale aj veľkú časť demokratických voličov a nezávislých. A najmä vďaka svojim výrokom, ktoré majú schopnosť pôsobiť veľmi chytľavo. John McCain je navyše pre Američanov žijúcou legendou. Ako úspešný a neskôr zostrelený bojový pilot pobudol vo vietnamskom väzení celých sedem rokov a patrí so skupinou sebe podobných medzi tých, ktorým načúva nielen Amerika, ale najmä kolegovia v senátorských laviciach. Takže ak počas stretnutia s českým prezidentom Václavom Havlom zaznel jeho výrok ako ojedinelý, v tomto prípade môže ísť naozaj o ojedinelosť schopnú v príhodnej chvíli nainfikovať aj ostatných senátorov, ktorí rozhodnú o vybraní budúcich nových členov NATO, a teda aj o osude Slovenska. Súčasnej slovenskej vláde možno najmenej vecí vyčítať práve v oblasti zahraničnej politiky: v tejto sfére dosiahol Dzurindov kabinet takmer bez diskusie najviac. Lenže spokojnosť nie je v žiadnom prípade cestou k dosiahnutiu hlavného cieľa. A tým je predsa vstup do NATO!
