Pre nedostatok istých predpokladov na členstvo zasadá v Komisii OSN pre ľudské práva veľa porušovateľov ľudských práv z celého sveta a vynášajú súdy nad vládami, ktoré majú už dávno inštitucionalizovaný právny poriadok a rešpektujú individuálne práva a základné slobody.
Komisia v Ženeve šesť týždňov diskutovala a rozhodovala o problémoch týkajúcich sa dodržiavania ľudských práv vo svete (16. marca až 26. apríla t. r. – pozn. red.). A keďže neexistujú nijaké normy, zhromaždeniu smela predsedať Líbya, a komisia sa zaplnila zmeskou porušovateľov ľudských práv svetovej úrovne, ako je Sýria, Sudán, Sierra Leone a Uganda.
Debaty v komisii občas ukážu na problémy existujúce vo svete. No častejšie len zrkadlia rovnováhu moci, aká existuje v rámci OSN. Minulý rok bolo USA, zakladajúcemu členovi OSN, odopreté kreslo a hlas v tejto komisii a nahradila ich Sýria. Túto anomáliu sa snažili vysvetliť najrozličnejšími argumentmi, ale nakoniec vyšlo najavo, že za členstvo USA nehlasovalo dosť členov.
V tomto roku však USA dostali potrebné hlasy na znovuzvolenie na trojročné obdobie – podľa všetkého preto, že naši delegáti energickejšie lobovali a naši kolegovia pochopili, že keby pokračoval trend prehlasovať a porážať demokratické vlády a uprednostňovať diktatúry, USA by mohli svoje členstvo v komisii úplne stiahnuť.
Za povšimnutie stojí aj šokujúci a nečakaný fakt, že Rusko hlasovalo skoro navlas tak, ako za čias studenej vojny v spojení s navlas rovnakými štátmi – takmer všetky boli diktátorské režimy, zastúpené dnes v komisii. Rovnako zaujímavý a oveľa povzbudivejší bol stupeň konsenzu a solidarity medzi demokratickými štátmi, bohužiaľ, s výnimkou tém týkajúcich sa Izraela.
Najväčšou iróniou tohtoročného zhromaždenia bol príspevok Kuby. Počas zasadnutia komisie odsúdila vláda Fidela Castra 75 kubánskych učiteľov, lekárov, novinárov a knihovníkov do väzenia na tresty od 12 do 26 rokov – v procesoch, ktoré trvali vždy len necelý deň. Vzhľadom na vek väčšiny odsúdených išlo prakticky o doživotné tresty. Okrem tvrdých trestov za disidentstvo zorganizovala kubánska vláda odporný proces a popravu troch mužov, ktorí sa pokúsili uniesť trajekt na Floridu. Pri tomto pokuse neutrpel nikto ujmu – až na troch popravených. Ako zvyčajne, zástupcovia kubánskej vlády obvinili USA, že nalákali Kubáncov k našim pobrežiam, namiesto toho, aby sa sami spytovali, prečo toľko ich krajanov túži opustiť vlasť.
Nech už je Castrova represia akokoľvek šokujúca, fakt, že Komisia OSN pre ľudské práva nepodnikla nič, aby vyjadrila kubánskej vláde nesúhlas s porušovaním ľudských práv miestnych občanov, bol ešte väčším šokom. Jediné, na čo sa komisia zmohla, bolo, že „vyzvala kubánsku vládu, aby prijala osobného zástupcu vysokého komisára OSN pre ľudské práva“ a rozhodla sa „zvážiť“ túto záležitosť na budúci rok. Počas minulého roka vláda Kuby, samozrejme, odmietla prijať zástupcu OSN. Tohto roku kubánska vláda oznámila zámer odmietnuť spolupracovať ešte pred skončením zasadnutia komisie.
Pokračujú aj ďalšie ohavnosti, ale zatiaľ sa stále neschválila žiadna rezolúcia, ktorá by odsúdila represie v Čečensku alebo otrokárstvo a represie v Sudáne, alebo vraždy a porušovanie práv v Zimbabwe, alebo pokračujúce prenasledovnie hnutia Falun Kung v Číne. Toto je škandál. Slobodní ľudia na otvorených fórach by mali byť schopní protestovať proti brutálnemu zaobchádzaniu krutovlád s bezmocnými občanmi. To je koniec koncov tradičná funkcia a úloha Komisie OSN pre ľudské práva.
Je zrejmé, že demokratické štáty sú vo vnútri OSN a jej komisie pre ľudské práva stále diskriminované.
Tak, ako svet a USA vyhodnocujú úlohu OSN po vojne v Iraku, je načase posúdiť aj úlohu jej komisie pre ľudské práva. Ak chce OSN, aby ju brali v tejto otázke i ďalších vážne, musí určiť normy.
Je také absurdné vyžadovať, aby tí, čo posudzujú dodržiavanie ľudských práv zo strany iných, najprv sami ľudské práva rešpektovali?
© Global Viewpoint