Charles Darwin. FOTO – ČTK
Friedrich Nietzsche nemal celkom pravdu, keď koncom osemnásteho storočia vyhlásil, že Boh je mŕtvy. Zomrel len klasický Boh starej, od gréckeho staroveku cez stredovek až hlboko do novoveku sa tradujúcej teologizujúcej filozofie a teológie; vševedúci, všemohúci, všadeprítomný, nekonečný a inak dokonalý Boh stvoriteľ, pán sveta a v ňom človeka, absolútny monarcha a netolerantný diktátor, naskrze sa už nehodiaci do moderného, demokratizujúceho sa sveta. Kritizovali ho už od staroveku, až ho napokon v devätnástom až dvadsiatom storočí nezdvorilo vypoklonkovala aj sama teológia. Zrodil sa však nový Boh, lepšie povedané Bohovia, pretože každý popredný teológ má dnes už o Bohu svoju, od iných teológov aj veľmi odlišnú predstavu.
