Koľko percent z platu budeme odvádzať dnešným dôchodcom a koľko si budeme šetriť na vlastné penzie, aby sme potom nepýtali od svojich detí priveľa? Asi tak znie otázka, s ktorou zápasia reformátori na čele s ministrom Kaníkom. Po niekoľkých mesiacoch licitácií a makroekonomických prepočtov dospeli rezorty práce a financií k výsledku, že väčšina dôchodkových odvodov bude smerovať tak ako doteraz na účet Sociálnej poisťovne, ktorá ich rozdelí medzi starých ľudí, invalidov či vdovy. Z týchto peňazí neuvidia odvádzajúci ani korunu. Každému však vznikne nárok na penziu v budúcnosti. Ďalej tak bude vznikať skrytý dlh; a jediným riešením, ako udržať priebežný systém nad vodou (pri očakávanom starnutí populácie), bude ďalej zvyšovať dôchodkový vek. Slovenskí hrdinovia Star Treku či Hviezdnych vojen budú teda o pár generácií odchádzať do penzií možno ako storoční.
Len necelú tretinu odvodov (9 z 28 percent) si budeme môcť odkladať do súkromných penzijných fondov. Fondy budú naše úspory zhodnocovať a peniaze zostanú naším majetkom. V prípade predčasnej smrti ich teda zdedia príbuzní, a nie štát, ako to je a bude vo väčšinovom priebežnom pilieri. Rozsah kapitalizačného piliera je navrhnutý tak, aby vykrývanie dočasného deficitu starého systému počas prvých rokov reformy príliš nezaťažovalo verejné financie. Tie chce mať rezort financií pod kontrolou hlavne preto, aby sme nemali problémy so skorým zavádzaním eura. (Na ilustráciu: verejné financie nemajú pod kontrolou ani Francúzi či Nemci a euro im nikto neodopiera. Briti či Švédi nemajú euro vôbec a ani ho nechcú.)
