Rím 28. 9. FOTO – REUTERS
li a hľadali cestu domov ako slepci a opatrne kládli jednu nohu pred druhú. Mládež na motorkách odrazu stála zoči-voči vydeseným chodcom, ktorí akoby vystúpili z múrov. V noci zo soboty na nedeľu noční vtáci Talianska s únavou v očiach dupli na brzdy, lebo odrazu vstúpili do veľkej temnej bubliny.
Tma bola taká absolútna, až si hockto mohol pomyslieť, že naraz stratil zrak. Od severu po juh talianskej čižmy bolo všetko čierne.
Darkiling I listen
Z Ríma si dokonca osud vystrelil: práve uprostred Notte bianca, Bielej noci múzeí, reštaurácií a obchodov, ktoré mali byť otvorené až do svitania, nastala pod vševedúcim dažďom najčernejšia noc v dejinách. Práve minuli tri hodiny. Bez pouličného osvetlenia padal dážď odnikiaľ, v jeho černi už mesto nemalo výšku. Aj zvuky zneli tmavo: vzdialená siréna, alarm z uzavretého obchodu a z rohov ulíc reptanie tápajúcich.
