Maďarský minister zahraničia László Kovács navrhol Eduardovi Kukanovi, aby sa spolu zasadili o akcentovanie menšinových práv v európskej charte. Eduard Kukan to odmietol, a nemáme dôvod sa mu čudovať. Na Slovensku je pamäť krátka a Kukan by si musel pamätať, ako Slováci čakali v roku 1993 na solidaritu európskych krajín pri vzniku samostatného štátu. Až tento druh solidarity od Slovenska nik nežiada - žiadalo by sa však, aby malý štát vedel, akú solidaritu očakávajú mnohí ešte menší od krajiny, ktorá bude plnoprávnym členom Európskej únie.
Najmenej pochopiteľné však sú postoje SMK. Strana, ktorú mnohí podozrievali, že je rýdzo menšinová a menšiny znamenajú jej agendu, sa tentoraz - ústami Pála Csákyho - „v záujme širšieho konsenzu“ nesnažila o zmenu slovenského postoja k spomenutým bodom charty.
Pritom je potrebné poznamenať, že v akejkoľvek európskej legislatíve, nech je to už charta, ústava či všeobecne platné nariadenie z Bruselu, nejde o Maďarov na Slovensku. Maďari na Slovensku sú početne dosť silní na to, aby boli politicky organizovaní, v súčasnosti by dokonca vyznelo doslova nedôveryhodne, ak by z pozície vládnej strany kričali o pomoc v Európe.
Európa sa však menšinami hemží. Z budúcich 550 miliónov obyvateľov únie bude žiť asi 220 miliónov v menšine. Medzi nimi sú Ladíni a Nemci z Južného Tirolska s vybudovaným systémom autonómie. Medzi nimi sú aj Katalánci s autonómnym štatútom, ale medzi nimi budú aj Poliaci v Litve, Rusi v Estónsku. K týmto menšinám sa časom pridajú Turci v Bulharsku, Albánci v Srbsku alebo napríklad Rumuni v Moldavsku. Všetko iné a iné menšiny, ku ktorým sme nateraz ani nepripočítali novovznikajúce menšinové enklávy, a z nich najväčšiu tureckú v Nemecku.
