Vznik koalície tretieho tisícročia iniciovaný Spojenými štátmi americkými je výsledkom mnohostrannej a mravčej práce. Začala sa v pamätný deň smútku – 11. septembra 2001 – netrvalo však ani celý týždeň a výsledky sú badateľné. Amerika sa v súvislosti s vojnovým stavom, v ktorom sa ocitla, podriadila nielen vlastnému, ale aj medzinárodnému mechanizmu. Inými slovami, tragické udalosti Amerika nevníma výlučne ako vlastnú „vnútornú záležitosť“, ale ako záležitosť celého civilizovaného sveta. Preto tiež o žiadny konflikt civilizácií nejde.
Prezident G. W. Bush vykonal kroky, ktoré vykonať mal. Získal takmer neobmedzenú podporu a takmer úplnú jednotu v oboch komorách amerického parlamentu. Bez súhlasu či povolenia parlamentu by nemohol konať. Inými slovami, neobvykle vysoká podpora amerického ľudu patrí nielen prezidentovi a plánovanej vojenskej akcii, ale tiež všetkým ďalším zainteresovaným inštitúciám. Vrátane Kongresu.
K spojenectvu s Amerikou v boji proti terorizmu sa hlásia nielen medzinárodné organizácie ako NATO či EÚ, ale tiež jednotlivé štáty. Medzi nimi aj Slovensko. Okrem samozrejmej morálnej podpory však žiadne iné relevantné kroky nevidno. Nejde o to, aby členovia vlády prezrádzali verejnosti opatrenia, ktoré vláda v tejto súvislosti schválila. Ide o to, aby aj tieto kroky boli vykonané pod kontrolou alebo aspoň s vedomím parlamentu, ktorý jediný reprezentuje vôľu občanov. Aby aspoň poslanci výboru na obranu a bezpečnosť mohli potvrdiť, že prijaté opatrenia sú nielen dostatočné, ale aj vyhovujúce – počnúc ochranou atómových elektrární cez ochranu zdrojov pitnej vody až po použiteľnosť plynových masiek. A ide tiež o to, aby vláda čo najskôr predložila návrhy zákonov v súvislosti so vzniknutou situáciou – v prvom rade na vyhlásenie núdzového stavu, výnimočného stavu a spôsobu výkonu verejnej moci počas nich. Stále totiž – a v rozpore s ústavou – neexistujú.
