ch ministrov, ktorí sa napriek blízkosti rozhadzovačnej Európskej únie naozaj pokúšajú okresávať deficit a zmenšovať vplyv štátu v ekonomike.
Ibaže deficit nie je všetko. Je síce kľúčom do sveta, kde platí euro, ale nespraví nám európsku životnú úroveň. Hovorí o ochote vlády cúvať z ekonomiky, ale nič o ekonomike (Rusi si schválili dokonca rozpočtový prebytok, a ako to tam vyzerá…). Ale najhoršie je, že tento rok síce schodok klesol, ale už o rok to môže byť presne naopak, stačí, ak sa do vlády dostane Robert Fico, alebo Pavol Rusko presvedčí premiéra Dzurindu, že na nejakých desatinkách záleží menej ako na výpalnom pre investorov. Jednoducho deficit sprostredkúva len časť obrazu. Spolu s daňovou a dôchodkovou reformou a integráciou do NATO a EÚ tvorí lepšiu časť informácií o Slovensku, ku ktorej má zahraničie pohodlnejší prístup. Nehovorí nič o skorumpovanosti ministrov, poslancov, úradníkov, policajtov, sudcov a lekárov. Nedočítame sa v ňom o tvorbe rozpočtu v štýle niečo za niečo, o politických nomináciách a zmanipulovaných tendroch. Horšiu polovicu pravdy o Slovensku si treba prežiť. Nevyjadruje sa v číslach a neexistujú o nej oficiálne dokumenty.
