zovanej spoločnosti na teroristický útok, ktorého zmyslom bolo dlhodobé znefunkčnenie viacerých inštitúcií.
Teroristi neboli úspešní. Nevydarili sa im všetky plánované útoky, Amerika nepadla na kolená ani nebola pokorená. Životy tisícov nevinných obetí, ktoré majú teroristi na svedomí, nie sú pre nich úspechom, pretože podľa nich nemá ani vlastný, nieto cudzí život, žiadnu cenu. Naopak, vznik koalície tretieho tisícročia v boji proti terorizmu znamená, že namiesto plánovania ďalších podobných akcií budú nútení utekať. Že namiesto rozsievania strachu medzi obyvateľstvom budú sami podliehať strachu. Strachu nie z obáv o vlastný život, ale z nesplnenia úlohy, na ktorú boli „vyvolení“.
Sami sa stanú štvancami a vláda žiadnej krajiny ich nebude môcť beztrestne podporovať a otvorene im poskytovať útočisko. To platí aj v prípade, keby vodcovia Talibanu rozhodli o vydaní hlavného podozrivého z teroristického útoku – Usamá bin Ladína. Vyjadrenie USA je v tejto súvislosti viac ako zreteľné – neexistuje rozdiel medzi tým, kto čin spáchal, a tým, kto mu poskytol útočisko.
