Ground Zero.
Strávil som v New Yorku dvakrát po osem dní. Bol som s novinármi, s intelektuálmi, rozčuľujúcimi sa politikmi, s priateľmi. Prvé, čo ma šokovalo: nikto so mnou nehovoril o jedenástom septembri. Ground Zero tu stále je, rozďavená rana uprostred mesta, ale prešli dva roky a všetko beží, ako keby táto obrovská trauma, ktorá vystrelila Ameriku do novej epochy, už patrila histórii. Takže čo? Vytesnené? Skryté? Legendárny dynamizmus, pre ktorý Newyorčania, ako je ich zvykom, idú ďalej, obrátia list? Amnézia? Akoby freudovské premiestnenie sa smerom k irackej scéne? Nemám vysvetlenie.
