FOTO - TASR
ých aj špecifických diel od Paríža po Ľvov. Historik, ktorého články s netradičnými pohľadmi, sebaironickým nadhľadom a jasným občianskym postojom nenechávali čitateľov ľahostajnými. Historik, ktorý bol ozdobou významných vedeckých konferencií, ale ktorého prvotnou ambíciou bolo písať texty, ktoré by si ľudia mohli čítať pred spaním.
Vyštudoval žurnalistiku v Prahe. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch pracoval v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Potom bol na dvadsať rokov „odsunutý“ do Slovenského národného múzea s obmedzeným prístupom k archívnym prameňom a zahraničnej literatúre. Roku 1990 sa vrátil do akadémie a pustil sa do vedeckého výskumu aj organizačnej a editorskej práce. Bol šéfredaktorom Historického časopisu. Po odchode do dôchodku paradoxne mohol venovať vede viac času. Publikoval, prednášal, recenzoval, zúčastňoval sa na konferenciách doma aj v cudzine.
