Spor o cenu plynu sa dostal z tripartity do koaličnej rady. Po odboroch a zamestnávateľoch nesúhlasia s neodkladným zvýšením ceny plynu ani SDĽ a SOP. Aj keď sa spor točí okolo ceny, za akú SPP plyn predáva, v skutočnosti sa týka toho, za akú cenu sa predá SPP, a či sa vôbec jeho predaj zrealizuje.
Je všeobecne známe, že SPP predáva plyn za nižšiu cenu, než za akú ho nakupuje. Minulý rok mal z toho stratu 17,2 miliardy korún. Ak sa cenové relácie nezmenia, jeho tohtoročná strata prevýši 20 mld Sk. Je to dôsledok obrovskej cenovej deformácie, ktorá škodí slovenskej ekonomike, ale pomáha niektorým súkromným podnikom. Štát im vlastne poskytuje ročnú dotáciu 4 miliardy korún. Úprava cien plynu by bola ekonomickou nevyhnutnosťou aj v prípade, keby sa SPP neprivatizoval. Práve preto, že sa privatizácia už rozbehla, podpredseda vlády Ivan Mikloš presadzuje postup, ktorý túto podstatnú okolnosť zohľadňuje. Najneskôr v roku 2003, keď cenu plynu už nemá stanovovať vláda, ale Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR, dôjde k jej podstatnému zvýšeniu, aby zodpovedala reálnym nákladom podniku. Cenový skok môže byť pre odberateľov a spotrebiteľov šokujúci. Zvýšenie ceny plynu pred privatizáciou SPP má preto dvojaký význam – predĺži adaptačné obdobie ekonomiky na odstránené deformácie, a bude aj priaznivo vplývať na výšku sumy, za akú sa SPP sprivatizuje. Rozpätie, v ktorom sa pohybuje cena za 49 percent akcií podniku, je podľa ekonómov naozaj široké – od 143 do 334 miliárd korún. Bolo by neracionálne, keby za dočasné udržanie dnešnej ceny plynu zaplatil štát i jeho občania hlbokou zrážkou z ceny SPP.
