(SOP) treba opäť polemizovať.
Problém je v rozdielnom čítaní toho, čo je napísané. Návrh je naozaj potrebné posudzovať v súvislostiach. Takže treba aj pripomenúť, že parlamentné strany si pred voľbami schválili štátne požitky - vrátane pol milióna korún ročne na mandát poslanca. Preto by ani nemali mať problém zaplatiť štvormiliónovú volebnú kauciu za účasť vo voľbách. Nie zavedenie kaucie, ale finančné zvýhodnenie výlučne parlamentných strán už pred voľbami by zaviedlo možnosť diskriminácie všetkých ostatných strán. Obaja poslanci síce tvrdia, že volebná kaucia by bola iba jeden milión korún, no v návrhu to napísané nie je. Uvádza sa v ňom: „Politická strana alebo koalícia pripojí ku kandidačnej listine potvrdenie o zložení kaucie 1 milión Sk na osobitný účet.“ Návrh zákona však zároveň rozdeľoval Slovensko na štyri volebné kraje. Tak, ako je jasné, že jeden milión krát štyri sú štyri milióny, je jasné aj to, že politické strany by podávali listiny v štyroch krajoch - a museli by za účasť vo voľbách zložiť štyri milióny korún. Chýba ustanovenie, ktoré by umožňovalo zložiť kauciu iba v jednom kraji a ostatným krajom to len oznámiť. Tak, ako to bolo pri požiadavke na vyhlásenie o najmenej desiatich tisícoch členov alebo podpisov v petícii. A keďže štyri milióny korún za účasť vo voľbách je viac ako neprimeraná suma, existuje aj v tomto možnosť jej rozporu s ústavou. Malým stranám by narobila veľké problémy a kupovať si účasť vo voľbách neprimeranou sumou, popiera samotný zmysel slobodných volieb.
