ILUSTRAČNÉ FOTO ČTK/AP
stability než od arbitráže daného časového plánu.
Rusko, Francúzsko a Nemecko pritom vyjadrili výhrady, ktoré naznačili, že proklamovaný návrat k multilateralizmu je skôr o forme než o obsahu. Tieto štáty označili svoj súhlas za príspevok k multilaterálnemu usporiadaniu sveta a svoje odmietnutie vyslať vojenské sily či zvýšiť finančné príspevky za vyjadrenie štátnej politiky. Usporiadanie sveta však nezávisí až tak od spoločného hlasovania ako od spoločných predstáv a aktívnej spolupráce. Keď sa štáty dohodnú na cieľoch a nevyhnutnej taktike, multilateralizmus sa mení zo sloganu na konkrétnu politiku. Keď sa rozchádzajú základné zámery, každý štát by mal určiť, do akej miery je pripravený modifikovať definíciu vlastného národného záujmu v prospech multilateralizmu. Čím viac sa tieto ohrozené záujmy chápu ako dôležité, tým nepravdepodobnejšie je, že multilaterálne riešenia budú úspešné. Pred vypuknutím vojny v Iraku došlo k skríženiu zásadných štátnych cieľov. Multilaterálne riešenie nebolo možné; jednostranný krok bol výsledkom konkrétneho ojedinelého prípadu, a nie všeobecného princípu.
