na hlavu - suma, ktorou sa ľudia skladajú a do roku 2011 budú skladať na zdravý bankový sektor.
A hoci od liečebnej kúry bánk už prešli dva roky, nesedí v base jediný významný bankový tunelár. Prvá väčšia kauza sa dostáva na verejnosť a pred súd až teraz, keď už majú banky nových majiteľov aj nové názvy. Doteraz boli ticho všetci, ktorí by mali čo povedať - polícia, ministerstvo financií, centrálna banka a aj Slovenská konsolidačná, ktorá má papiere o rozdaných úveroch na stole.
Existovali tri typy bankových zlodejov a zlodejíčkov. Prví boli tí, ktorí brali úvery a nesplácali ich. Vedeli, že najdôležitejší úverový parameter je úplatok pre bankového úradníka. Druhí boli bankoví baróni - šéfovia oddelení, pobočiek a ústrední. Peniaze v bankových trezoroch neboli ich vlastné, a tak ich bez zábran rozdávali. Najsofistikovanejšia a dnes možno najbohatšia je skupina tých, čo stáli na oboch stranách. Bankári, ktorí úverovali sami seba. Obvinenie desiatich ľudí z vytunelovania 2,2 miliardy korún z Všeobecnej úverovej banky má všetky príznaky tretieho typu tunelovania.
