vnútra a neskôr armády. Naopak, nebol spájaný ani s jedným zo škandálov skloňovaných v súvislosti s SDKÚ. Šimko by mal skutočne šancu na prezidenta, alebo aj post po Dzurindovi - ale ako predstaviteľ kontinuity po premiérovi, ktorého najpevnejšou oporou roky bol. Ako alternatíva pôsobí nedôveryhodne, obzvlášť ak až do svojho odvolania nijaké vážne výhrady k situácii v SDKÚ neprezentoval. Potom, čo svojím hlasovaním vo vláde spustil proces, ktorý objektívne mohol spôsobiť pád premiéra (ktorého, ako sa dnes netají, by bol ochotný vo funkcii nahradiť), stratil kreslo ministra a začal poukazovať na hodnoty.
Na otázku, aké konkrétne hodnotové problémy mieni riešiť, odpovedá, že mu ide o „slobodu a spravodlivosť“, „solidaritu“ a podobne. A od tejto mimoriadne všeobecnej rétoriky si sľubuje také výrazné oslovenie más, že to spôsobí prechod poslaneckého klubu SDKÚ na jeho stranu… V doterajšej histórii Slovenska sa ostrý obrat politika proti prostrediu, s ktorým sa dlhodobo stotožňoval, podaril vždy len vtedy, ak bol výraznou časťou elektorátu strany už aj tak považovaný za faktického lídra. Pekný príklad môže byť porovnanie osudu Pavla Hamžíka a Roberta Fica. Hamžík (mimochodom, istý čas tiež uvažoval o poste premiéra) nezískal predsedníctvo SOP vďaka svojej popularite - najobľúbenejší politik strany sa stal prezidentom, a tak jeho post automaticky prebrala stranícka „dvojka“. Nemal však Schusterovu (pôvodnú) popularitu, a navyše sa rozhádal so svojím posledným významným spojencom Pavlom Ruskom. Strana nemala konkrétnu agendu (podobne ako dnes Šimko), ani dostatok osobností, ktorými by mohla osloviť voliča. Naopak Fico bol najobľúbenejším politikom strany, ktorú opustil v čase vážnej krízy. Navyše sa takmer okamžite spojil s bývalým imidžmejkrom HZDS Flašíkom, čím získal prístup k jeho konexiám a finančným zdrojom. Spektrum voličov, ktoré od začiatku dokázal oslovovať bolo veľmi široké od ľavičiarov, národovcov, exmečiarovcov až po mladých ľudí a prívržencov „tretej cesty“ čakajúcich na zázrak. Rebel Šimko, aj s podporou niekoľkých ďalších poslancov, má šancu osloviť len voličov natoľko znechutených Dzurindom, že im vyhovuje aktuálna Šimkova ostrá rétorika, a zároveň de facto sympatizujúcich s SDKÚ. Tých veľa nebude.
